Ěś kojsě arsemat Ěrzä Mastoroń Kirdijürdont́

Ěś kojsě arsemat Ěrzä Mastoroń Kirdijürdont́

Teči, kojsěm, Oläčiv Nacijań Ligas sovicätneń uli sehte pokš kevkstemast: kodamo kirdijüroś karmi oläv respublikatnesě, koda sonzě nevtems kelej publikanteń?

Dy buti tatartněń dy baškortněń te tevsěnt́ lamo meze teeź politikań dy raśkeń vejsěndävkstněsě – ěrzätneń turtov samoś ěseńmeĺs teči kadovi pek pšti problemaks.

Lamot ěrzätnede avoĺ ansäk a sodasyź tiriń kelent́ dy kojtneń, syń lemdit́ ěś pränt́ ruzoks ěli «mordvaks», pokordycä lemsě, kona uĺneś pedävtoź ěrzätnes imperijasont́.   Ěli sedejak kažovsto – ruzoń «mordvaks». Seks ěrzäń modatnesě alamo kie ěrzätnede arsezevkšneś Ěrzä Mastoroń koncepcijadont́. Te nusmanä teveś, ansäk minek ulit́ vienek teń polavtoms.

Vasencede minenek ěrävi nevtems ěś raśkenteń dy lija raśketneneńgak, šoždasto čaŕkodevicä aĺternativa «ruzoń mirěnteń».  Nevtems Ěrzä Mastoront́, konań evropań diskursozo, demokratijań vannovksonzo, graždanoń raśkeń koenzě. Te vasencede ěrävi minek lomatneneń, konat a muit́ teči aĺternativa, vaicä ved́ potmaksos, «ruzoń mirěnteń». Samaj tede, oläčiv mastoroń graždaniněks ěś präń lovomadont́, ušodovi ěś pokškavtnemaś dy ěś meĺsě ěrämo bažamoś.   

Sede tov minek uči sedejak pokš važodema. Ěrävi sörmadoms Konstitucijant́, purnams vejs jurovtycä kojtneń, sams meĺs politikań sistemadont́, ěkonomikań formattont́. Miń kovgak a tutano nacionaleń dy kuĺturań kevkstematnedejak. Tonavtoma, mastoridema dy kamelävtoma (bezopasnost́), lija mastorütkoń politika – tede arsems dy teń teems savi minstenek. Saś ška vačkams veńkstämočint́ ěś kopoŕtneń langs.   

Terdän teems važodema kurot, konat karmit́ važodeme ěŕvaś ěś jonkssonzo-tevsěnzě, kona karmi, sistemań kojsě, važodeme net́ programmatneń langso. Terdän vejsěndävoms lija raśketneń marto «Oläčiv Raśkeń Ligań» latonzo alo. Net́ problematne vejket́ vese raśketneń dy demokratijań principtně a javit́ raśketneń, syń ladit́-molit́ ěŕvanteń. Ušodomga te avoĺ šožda dialogont́, teškstasyń ěś vannovkson net́ jurovtycä aspektněń langs.

Vejkeraśkeń respublika ěli federacija? Raśkejutkoń politikaś Ěrzäń Mastorso: ěrzät, mokšot, tatart, ruzt.

Tede ulit́ kavto meĺt́: raśkekuĺturań avtonomijat dy ěksklavt (zärdo mastoront́ peŕkanzo lija mastor).  Melezěm tui meĺtopavtomav raśkekuĺturań avtonomijatneń koncepcijaś. Zärdo net́ meĺtopavtomatne kemekstaź Konstitucijaso dy kavtonupaĺs (dvuhpalatnyj) parlamentěnteń kočkavit́ deputatt ěŕva raśkedent́, ěŕva territorijadont́. Mon kirdän meĺsěń Mokšeń Mastoroń, mokšoraśkeń oläčisě ěricä respublikań stävtomant́. 

Parlamentěń ěli prezidentěń respublika? Kočkamoń sistema.

Parlamentěń respublika. Klassikań kavtonupaĺs parlament dy lamopartijań sistema.

Miń «pešksetäno» personalizmadont́, seks sehte vadrä formatoks mon lovan parlamentěń respublikant́. Pokš melem neems Ěrzä Mastorso oläčisě partijań dy raśkekuroń vejsěndävksoń teemant́, kelej raśkekuroń peĺkstamotneń dy graždaniněń oläčitneń.

Ěkonomikań formacija.

Ěrzätne dy mokšotne imperijasont́kak ězt́ uĺne ureks dy ězt́ važode barin langs. Miń ěrinek ruztněde baška dy minek veletnesě araseĺt́ barint. Ěrämopingeń kojsě miń azort ěś mastoronteń, ěś modanteń. Seks lovan, minenek ěrävi ěkonomikaso sede pokš azorlomaneń sektor, postindustrialoń sodamočisě sotaź biznest dy, veleńaškoń, industrijat.

Teči, 21-ce pingesěnt́ čačicä modaś dy vańks lejtne, söltně, ěŕketne – alkuksoń ěŕme. Minenek ěrävi putoms tevs te uliparont́ dy kastams fermer tevent́. Miń čaŕkudtäno te tevsěń, miń joroktano veleń azorčisěnt́.

Tede baška, buti teveś ušodovi čavo tarkasto, sülmavomga globaloń ěkonomikań risment́ marto, miń ušodsynek sonzě evropań ěkologijań kojtneń-luvtněń langs nežedeź. Lamot evropań mastortněde nevtiź te strategijant́ videčinzě.

Čaŕkodevi, ěrävi učoms važodicätneń asatyksěnt́. Veset́ rossijań tonavtoma sistemaso anokstaźtne važodit́ avoĺ vesemodamastoroń standartněń kojsě-luvso.

Ansäk tede baška učotano ěmigracijasto velävtycä ěrzätneń, specialistněń, konatatneń uli melest saems peĺks ěś mastoroń stävtomasont́. Istät muevit́.

Kajavksoń sistemant́ teevlija avoĺ stakaks progressijań škala marto.

Politikań oläčiś, liberaloń ěkonomikań kojtně-luvtně (zakontně) maksyt́ šožda ušodoma dy ěräza kasoma vese tevtnesě dy te maky kepedema vijt́ Respublikań ěkonomikanteńgak.

Tonavtoma dy kuĺtura

Kuĺturań dy ěrämoringeń kuvalt, Ěrzäń Mastoroś – finno-ugrań. Lamo pinget́ imperijaś iznäś minek kuĺturant́, ěś kojčint́ (samobytnost́) dy ruzyjavtś undoks raśketneń. Seks ruzonsedent́ miń peškedinek – sede tov a kov. Seks lovan vasence teveks ěś kuĺturań, ěś keleń veĺmevtemant́ dy kastomant́. Ěrzäń aktivistně dy keĺsodyjtne jutavtyt́ ěrzäń keĺs tonavtoma kinigatneń. Ěkonomikado, pert́peĺksěń sodamočide dy lovoma disciplinatnede. 

Školatnesě ěrävi vese disciplinatneneń tonavtomo ěrzäń keĺsě, kona karmi kemekstaź respublikaso kirdij keleks.  Paräk a ve čis te anokstavi, maksovi ška kelenteń tonadomas, ansäk te kint́ minenek savi jutams. 

Ěś kojsě arseź, tonavtoma sistemant́ ěrävi anokstams-teems Vesemodamastoroń, evropań lekalatneva. Uleveĺ šožda saems peĺks lija mastoroń programmatnesě. 

Mastoridema dy kamelävtoma (bezopasnost́)

Ěrzätneń jutkso araś teči ve meĺ  net́ kevkstematnede. Ulit́ istät, konat lovit́ videks veseń mobilizacijań sistemant́, kelä, Finländijaso istä. 

Mon professijań ušmanvień kisě. Tečiń tehnologijań, vadrästo tonavtoź professijań armijań kisě. 

Mon lovan araś smusteś 21-ce pingestěnt́ veseń mobilizacijasont́. Vese meze ěrävi sodams dy maštoms ěś präń idemasont́ – maksovi školatnesě.

Ansäk istämo armijań kritiktne säldyt́ te melent́. Kelä minek ěkonomikaś a maksy teems istämo armija od respublikanteń. Araś tehnika, a satyt́ kadrat dy, teń pingstě, peŕkanok teevit́ lamo mastort, imperijań sintrevkst, ěŕvaś konatnede, karmi bažamo kajavomo langozonok.

Ěrzäń Mastoronteń ěrävi vadrästo arseź, anokstaź dy stävtoź mastoridema sistema, konań satovoĺ vienzě kardams ěŕva kodamo provokacija. Nama, imperijań kalavtoma škasto istät provokacijat karmit́ uleme. Kijak a sody kona präsont́ karmit́ pusneme «väličijań» orgatne. 

Raśkeńjutkoń politika

Ěrzätneneń, kamelävtomga mastoront́ jattněde dy idemga ěś suverenitetěnt́, ěrävit́ vejsěndävkst šabratneń marto. Miń anoktano kortams Evropań Vejsěndävksoń kojsě anklavdo, ansäk tede ěrävi kortams dy pek parste arsems.

Mastorütkoń politikaso Ěrzäń Mastoroś nevti ěś pränt́ (Mon kortan peĺdenzě) koda graždanoń demokratijań kirdij mastor, konasont́ kemekstaź gumanistěń vejsěń lomaneń principtně.

Nej, säldodo, poladodo, kelejgavtodo, sravtnede. Dy, topavtomga minek ambicijatneń, purnado peŕkank važodema kurot dy ušododo. Rossijań politikaso miń zärdojak ězinek nee mezejak populizmado baška.  Minek araś istämo meĺtopavtoma. Minek peĺde ěrävi važodema ěŕva aspektsěnt́, ěŕva Konstitucijań punktsont́, ěŕva zakonoń sörmadovkssont́, ěŕva politikań javolävtomasont́, ěŕva ěkonomikado programmań bloksont́.

Genö Markoń

2022 ień

Aštemkovoń

13-ce či

Корреспондент

Leave a Reply