“Miń avoĺ vejke raśke!”: Aktivistně stävtokšnost́ pikett Rossiäń Federaciäń diplomatoń predstaviteĺstvatneń ikele

“Miń avoĺ vejke raśke!”: Aktivistně stävtokšnost́ pikett Rossiäń Federaciäń diplomatoń predstaviteĺstvatneń ikele

4-ce sundeŕkovoń čistěnt́ Rossiäń Federaciäń diplomatoń predstaviteĺstvatneń ikele ütaś “Ruzoń šovinizmań či” akciäś.

Rossiästo ěmmigrantně čumovtyź Moskovont́ mančěmaso raśkeütkoń vemeĺs samodont́ dy RF-ěń undoks raśketneń meĺtopavtomatneń a kolamodont́. Aktivistně karmavtst́ lotkavtoms šovinizmań raśkeń politikant́, putoms pe a ruzoń raśketneń laŋgs verde vannomanteń, synst ruzyävtomo snartnemanteń.

“Miń ütavttano minek akciänt́ samaj se čystěnt́, zärdo Rossiäso kirdivieś tešksty «Deń narodnogo edinstva»! Paräk te seχtej smussteme dy čačoń polavtnicäń rossiäń «prazdnikeś». Teškstyt́ seń, meze araś. Raśketneń vejsěńčyś, koda vejkeksčyśkak, ulit́ ansäk konёv laŋgso dy čynovniktněń pškademasost. Ěrämosont́ raśkeń respublikatneń, undoks raśketneń interesěst meĺs a sait́, ignoruvit́. Mon monś Mordoviä Respublikastont́, dy ěś seĺmsěń neiń «edinstvant́» dy «ravenstvant́» Saran ošso. Buti tont́ araś melet́ ruzyämo, ton nejke teevat ombosortoń lomaneks. Tont́ ěrʒäń, ěli mokšoń kuĺturadont́, ěkonomikań dy ěkologiäń meĺtopavtomatnede melävtomatne sval prädovit́ pansemaso dy naŕgamoso. Buti ton pškadät ěś ěrävikstněde – «edinstvaś» dy «ravenstvaś» nejke ёmit́», – ёvtni Turku ošso (Suomi mastor) RF –ěń geŋkonsuĺstvant́ ikele piketěń stävtycäś Evgenij Pašutkin ěrʒäś.

Rossiäń diplomattně keždäst́ akciäń ütavtycätneń laŋgs dy terdiź suomiń policiänt́. Ansäk a kuvaka kortamodont́ mejle Karolina Kanaeva ěmmigrantont́ marto, finněń meĺtopavtoma vanstycätne meĺkstat́ älgatneneń iznämot dy merst́ ütavtoms piketěnt́ sede tov. Piketěś ütavtovś ve časoń kuvalt.

Turku oštont́ baška, piketěś ütaś Χeĺsiŋki ošsont́ Suomi mastoroń parlamentěnt́ vaksso, koso Andrej Romanov politikań ěmigrantoś stävtś koctke kudyne «Urals will be free» i «Free Idel-Ural» plakat marto.

Avoĺ ansäk Suomi mastorsont́ akciätne melävtovtyź rossiäń diplomattněń. Kamiĺ Sukaev «Oläčyv Rav-Ural» vejsěndävksoń AVŠ -so (AVŠ -Amerikań Vejsěndäź Štatt) kuroń prävtoś, stävtś vejkeńpiket Ńü-Jork ošsont́ RF-ěń geŋkonsuĺstvant́ ikele. Kamiĺ kirdś ked́sěnʒě kavto keĺsě plakat: «Ěj, Rossiä! Vejsěńčyś ěź lise! Makst Tatarstanonteń tuems tortiŋgevteme». Žurnalistněneń pškademstě Kamiĺ teškstyze melent́: – kadyk Moskovoś velävtsy Tatarstanněń vese, uslojteme suverenitetěnt́. «Zärdo mon aštiń konsuĺstvań keŋkšěnt́ ikele –gěbistěś, pränʒo χamoks vetäź, pižgadś: Ěj, ty! Zaχodi v peregovornuü, pogovorim»! Nama te inǯěks terdemaś moń ězimim manä. Ansäk nevtiä kameras ěś plakatont́. Son, paräk, ězize nee dy kučyze älganʒo teems baška foto. Ve minutas moneń marävś – mon mekev velävtyń Rossiäs, mekev χamoń präń vetämoś dy verde vannomaś» – ävi melenʒě Kamil.

Kiäv ošso rossiäń posoĺstvant́ karšo purnavst́ tataroń, ěrʒäń dy krymeńtataroń aktivistně. Syń poŋgavtst́ posoĺstvant́ pirävksonteń banner: «Kremlin kills native nations» (aŋgl. «Kremläś izni undoks raśketneń») dy pokš ašo koct, kozoń aktivistně ěŕvaś ěś tiriń keĺsě sёrmadst́ «Miń avoĺ vejke raśke», «Moskovoń šovinizmant́ kardos»! Aktivistně karmavtst́ Kremlänteń purnams akirdivień iskovicä komissiä, kona vannsazo –arsesazo Bajkaltombale ušmanpeĺkssěnt́ ušmantněń čavomań tuvtaltněń. Te čavomasont́ čumovtyt́ Ramiĺ Šamsutdinov tataront́. Boläeń Syreś, vejkeś «Oläčyv Rav-Ural» vejsěndävksont́ ürovtycätnede, ёvtaś meĺ sovavtoms te komissiänteń «Rossiäń ušmanoń avatneń komitetněń vejsěndävksont́», «Üridičěskoj kevkstematneń dy lomaneń meĺtopavtomań vanstamoń PASE komissiänt́» peĺde kučoztneń. Tede baška uleveĺt́ toso lomant́ undoks raśkeń organizaciätneń peĺde.

Znäryä aktivistt sast́ RF-ěń geŋkonsuĺstvant́ vakss Χaŕkov ošso, Aĺbert Raziněń, udmurtoń inelomanent́ lectämga. Od lomatne pedävtyź Rossäiń Federaciäń kartant́ laŋgs pokš Ideĺ –Ural Respublikań kartant́. Posoĺstvań ortataneń vaksso aktivistně kadyź Aĺbert Raziněń portretězě dy kirvasteź štatolont́. «Miń synek federaloń kirdivient́ keme assimiläciäń politikant́ nevtemga. Te politikaś Aĺbert Raziněń ěś präń pultamoń tuvtaloś. Aĺbert snartneś ёnstams vesemastortněń vannovksost udmurt raśkeń problematnes. Raśkeń respublikatne uleveĺt́ oläčyv respublikaks» – pškadś χaŕkovoń aktivistěś Vadim Pozdnäkov

Nafis Kašapov, «Oläčyv Rav-Uraloń» dy Ěkziĺsě Tatarstanoń prävtvetikuroń peĺde lomaneś, anokstaś dy ütavtś akciä Varšava ošso. Nafis, älganʒo marto, tejś foto Ramiĺ Šamsutdinovoń nežědemga dy Aĺbert Raziněń lectämga.

Корреспондент

Leave a Reply