Kevkst́emat raśkeń Ińazoront́eń

Kevkst́emat raśkeń Ińazoront́eń

Koda sodavi, Raskeń ozksso, kona jutaś 2019 ień med́kovon 13-će čiste Pokš Ignatbueń Čukalo veĺese, Ińazoroks kočkaźeĺ Siŕeś Boĺaj – Aĺeksandr Boĺkin.

Sonze čačoma jonksozo Ićaloń bueń Sakuĺka veĺe, od škazo jutaś Pokś Ignadbujse, 40 iet́ eŕi Ukrainaso di t́urś Ukraina jono. Koda sonś korti – “Ukrainań kise”. Raskeń Ińazoroks sonze kočkamoś vastaźeĺ avoĺ vejket́ste, t́e škas moĺit́ peĺkstamot: – koda ist́a – vejondoń lomań koškaźeĺ Raśkeń ozkso Ińazoroks? Sireś Boĺaj – vasńajak erźań lomań, di ŕedakćiaś bažaś śed́e parst́e sodams t́e lomańent́ meĺenze-arsemanzo. Miń kučińek kevkstemanok sońenze. Vana meźe son pačt́aś.

– Šumbra či, Siŕeś Boĺajńeń, erźań Ińazoronteń!

– Šumbra či vese erźatńeńeń! Śukońan kevkst́ematńeń kise!

– Jovtńek eśet́ ejste. Koda ton pačkod́it́ eŕamo Kiev ošov?

– Eŕva imperiaś snartńi nardams potsonzo kordontneń, potsonzo eŕića raśketńeń kuĺturań javksost. Impeŕiaś baži uńifikacias. Son čarkudi, raśkeń ident́ičnost́eś, eśraśkeń vannomaś – čarkod́emaś t́e vid́me, konastoń, škań-škań, kasi eś mastordo ińemeĺeś. Ist́a Rosśiasont́, ist́a Sovetskoj Sojuzsont́kak.

Son eŕazasto čovoŕaś raśketńeń, lomatńeń. Snartńeś šezńems – śintŕems śulmavkstneń raskeń di ŕeĺigiań kurotńeń potso.

Nama, t́e poĺit́ikań t́okšmeĺeks uĺńeś javoĺavtoź od čačoń lomańent́ t́eemaś, “sovetskij čelovek” ĺemse.Anśak miń čaŕkodt́ano, t́e poĺitlkaś poladi śeke t́event́ – veśeń ruzoks veĺavtomant́!

“Sovetskoj patriot́izmaś”, t́e, vasńajak, ruzoń keĺeś di kuĺturaś, konat sajeź juroks “narodtneń družbant́eń”!

Lomatńeń kučst́ važod́eme śed́evasov eś kudont́ ejste, tov, koso araśeĺ śulmavks eś raśkent́ marto, kortamoń pert́peĺksent́ marto, koso a vanstavoĺ di a kastovoĺ eś raśken kuĺturaś, eś raśkejožoś.

Vana ńevt́emaks: – udmurtont́ kučit́ važod́eme Kiev ošov, kodamojak kšńiń –fiźikań Inst́ituts. Koda arśat, vanstovit́ sońenze eś udmurtoń undokstne ošsont́, koso araś vejkejak udmurtoń ejkakškužo, škola, a mujevi vejkejak udmurtoń keĺse kńiga, di, natoj, bukvaŕeśkak? Ist́amo lomańent́ uĺńeś vejke aĺternat́ivaś – uĺems ruzoń kuĺturań kandićaks. Vana ist́a veenst raśketńe ĺezdast́ ĺia raśketńeń ruziavtomant́eń, nardast́ raśkejutkoń, naćiań di kuĺturajutkoń javkstneń, solavtś veśeń ruzoń sorgavksso.

T́e poĺit́ikaś kaĺdimim mońgak. Ušman učiĺiščań pŕadomado mejĺe moń kučimiź Ukrainav.

Sojuzoń kaladomastont́ tonavtńiń Kiev ošso. St́aś ikeĺem kevkst́emaś: kadovoms, eĺi veĺavtoms kudov. Śe škastont́ mińek, Vera polam marto, uĺnest́ kolmo ejd́eńek, “blat” kodamojak araśeĺ, veĺavtoms uĺńeś a kov…

Učiliščant́ mon pŕadia “jakst́eŕe diplom” marto di t́erd́imiź važod́eme, kursantoń tonavtomo Meńelušmovień inst́ituts. Iśt́a kadovińgak…

– Ikeĺepeĺev vannoź: kodamo toń vannovtot erźań keĺeńek di kuĺturanok vanstomanzo di kasomanso kuvalt, uĺi tońt́ eśet́ kodamojk programmat?

– Paro kevkct́emaś. Vanstomado di kasomado. Veĺmevt́emavtomo?

Mińeńek, erźatńeńeń, a sati krit́ikań marto eśpŕańonkstamoś. Vid́ečise eśpŕańonkstamoś, avoĺ “tonś pŕevt́emat” pŕinćipse! Ĺiasto, paŕak, ĺezdavoĺ baška jondo vanovksoś. Meźd́e t́e mon?

Plantned́e kortamodo ikeĺe t́erd́an vit́kstamos! Veńkst́amos vana ist́at kevkst́ematńeń langs…

Meźeś di koda polavtovś erźatńeń Mordovia Respubĺikasont́, di tombaĺgajak, meeĺće kolońgemeń ietńeń pert́?

Onkstams d́emografiań situaćiant́, erźań keĺent́, kuĺturant́. Meźe kadovś Ŕespubĺika Mordoviant́ suveŕenit́etstenze? Kodat t́e katastrofant́ tuvtaltne? Anśak vid́ečiv onkstamoś maksi mińeńek arśems ikeĺepeĺev plantned́e, di prams ve meĺs.

But́i ĺiaks, mińek odov učit́ koštsto čapoź ińekudot (воздушные замки)- kortamot “narodoń družbadont́”, veikeksčid́ent́, erźań kuĺturant́ “tundoń panźomadont́”…

Net́ čavo kortamotńeń miń maŕatanok lamo iet́ Ŕespubĺika Mordovia činovńiktńeń peĺde, koso, ŕespubĺikasont́, ńevt́emaks, araś vejkejak erźań gimnazia!

Moń čumondit́, mejś mon Ukrainań graždańineś, mejś a eŕan Erźań Mastorso?

Ist́a, t́eči mon a veĺavtovan eś Jožoeĺent́eń. Anśak, mon t́estejak ńejan, di čaŕkud́an koda eŕi moń t́iŕiń raśkeś.

Araś meĺeś kortams abstraktnojd́e, vana ńevt́emaks.

Mińek eŕamoś Rosśiań Federaćiasont́ lamokst́ śed́e beŕań mad́jaroń Ukrainaso eŕamodont́.

Kevkst́emaś: – mejś te veśe erźajtńeń araś Rosśiasont́?

Sinst, Karpatoń pandotńeń tombaĺe, uĺit́ eśest školast, učiĺiščast, inst́itutost, eśest kuĺalopast, sajtost, rad́io di t́eĺe noldavksost. Panžado važod́it́ mad́jaroń poĺit́ikań part́iat, (avoĺ vejke), konat vet́it́ poĺit́ikań agitaćiant́ mad́jaroń keĺse, reklama noldit́ mad́jaroń keĺse.

Kevkst́emaś: – mejś te veśe erźajtńeń araś Rosśiasont́?

Keĺat, mad́jartneń uĺi eś mastorost, Vengŕia, son vana t́enest ĺezdi, eśetńeńeń. Ašt́eka, ašt́eka! T́e meźe, śeste ĺiśi? Rosśiań Fed́eraćiaś di Mordoviaś t́e a mińek mastortne?

Siń meźe, a Jožoeĺe eŕźatńeń turtov? Sinst meźe, viest arast́ uĺems Jožoeĺeks erźjatńeń turtov? Viest arast́ t́eems erźjatńeń turtov ist́at uslojt́, kodat Vengŕia t́ei vengratńeńeń Ukrainaso? Avoĺ, t́e a vid́eči!

Śeste mejse t́eveś? Meiś mad́jartneń meĺtopavtomatńes eŕźjatńeńeń t́eke kovont́eń! Eĺi miń ombosortoń lomant́ Rosśiań Federaćiasont́?

Viitńe uĺit́, di erźjatńeń turtov Rosśia t́e avoĺ ombomastor, te eŕźjatńeń turtov-“Rod́ina”! Važod́it́, vojuvit́ kisenze erźjatńe… Kulit́…

Śeste mejse t́eveś? Meiś mad́jartneń meĺtopavtomatńes eŕźjatńeńeń t́eke kovont́eń! Eĺi miń ombosortoń lomant́ Rosśiań Federaćiasont́?

Rosśiań kird́ivieś eŕazasto vid́i pŕazonok vejke arśema, keĺat, miń minś čumotano eŕźjań keĺent́ di kuĺturant́ jomamosost. Seet́ste maŕatano: “Kie tińenk a maksi kortams t́iŕiń keĺsenk kudoso? Veśe t́eveś t́et́at-avatńese. T́e siń a tonavtit́ ejd́etńeń t́iŕiń keĺent́eń, seks son jomi!

Jalgat! T́e veśe mańipuĺaćiat.

But́i Rosśiań Federaćiaś avoĺ anśak ruztneń turtov, ĺia raśketńeń turtovgak, śeste kadik t́ei uslojt́ mińek kuĺturatńeń vanstomant́eń di kasomant́eń. Uslojt́ t́eems! Avoĺ konstataćiat kuĺturatńeń jomamodo, t́et́ań-avań čumovtoź!

Ist́a. Moli globaĺizaćiaś. Eś mastortomo raśketńeńeń śed́e tov, śed́e staka vanstoms eś id́ent́ičnost́est. Anśak vanodo, kodat uslojt́ teit́ ćiviĺizaćiaso erića mastortne mastortomo raśketńeń turtov.

Ispańiaso katalonoń baskoń keĺtńe di kuĺturatńe ist́a kepedeź, koda eŕźjatńe onsost a nekšńit́. Di t́e monarhia, koroĺ pŕavtoś, a Rosśiaś t́e federaćia, t́ese, źars pŕeźid́ent, avoĺ monarh.

Ińe Bŕitańiasont́ (t́ejak monarhia), ĺezdit́ keĺtńeńeń, konatńese kortit́ 50-60 lomant́! Ńevt́emaks, meneń keĺeś. Bŕitańiaso Men uśiasont́, uĺi gimnazia, koso veśe disćipĺinatńeń maksit́ meneń keĺse, kird́ivijsent́ noldaź mot́ivaćiań śistemaś, kona t́erdi tet́atńeń-avatńeń ejd́est marto t́iŕiń keĺeń veĺmevt́emant́eń.

Admińistraćiaś t́erd́i-karmavti jutavtoms baška zaśedańiatńeń kird́ivijsent́ meneń keĺse. Meźe uĺeveĺ, but́i kiak putovoĺ kevkst́ema: “Mejś Mordovia Ŕespubĺikań “Gosudarstvennoj Sobrańiaś jutavtś “pubĺičnije slušańia po godovomu otčotu ob ispolńeńii ŕespubĺikanskogo bjudžeta” avoĺ eŕzań, eĺi mokšoń keĺse?

Meźe uĺeveĺ omboće čistent́? A vana ćiviĺizovannojt́ mastortnese, konat eŕit́ a tort́ingesent́, a modań ńeĺgemasont́, t́e eŕvačiń tev…
Śeks kevkst́emant́ polavtovlia.

Koda mińeńek veĺmevt́ems, vanstoms di kastoms eś keĺent́ di kuĺturant́, but́i Rosśiań Fed́eraćiant́ araś meĺeze mińeńek ĺezdams ist́a, koda Britańia ĺezdi mentneńeń?

1) Vaśenćed́e:-t́eems t́ečiń content erź́ań keĺse: kńigat, sajt, aud́iokńigat, vid́eo…d.s.t. (di śed́e tovgak). Putoms. T́eems fiksaćia, zńaro uli viemek, erźań keĺse Ińealtimastont́. Meźeks t́e eŕavi? Paŕak śed́e tov, mińek mastorsont́, t́eevit́ sede part uslojt́ mińek ident́ičnost́ent́ veĺmevt́emant́eń! Uĺeveĺ meźe langs ńežd́ams.

2) Karmavtoms fed́eraĺnoj di ŕespubĺikanskoj kird́ivijtńeń topavtoms eś altamotńeń, konat kemekstaź Konst́itućiatńese: noldams tonavtomań ćikl erźań keĺse: ejkakš kudostont́-uńiverśit́ets!

3) Karmavtoms, Mordovia Ŕespublikań kird́ivient́ keped́ems erźań keĺeń statusont́ gosudarstvennoj vid́s! Koda śormadoź Konst́itućiasont́, uĺeveĺ son kird́ivień keĺeks, avoĺ šumbrakstńema keĺeks foĺkloroń fest́ivaĺtńese. Ruzoń keĺeś uĺeze erźant́ent́ vaksso, avoĺ sonze tarkas, koda nej! Śeste odlomantńeń karmi potmobažamoś tonavtńems erzań keĺent́eń. Siń karmit́ sodamo: – keĺeń apak soda- kaŕjera a t́ejat!

Erźań keĺenteń tonavtit́ vest́ targostont́. Fakuĺtat́ivse!

– Kodat karmavtomat ton putovĺit́ si Ińekužont́ važod́emanzo ikeĺe?

– Te ton “mordovskoj śiśemće s’jezdent́” Ińekuźoks ĺemd́ik? Mon lovnokśnin ńet́ s’jezdtnen meĺjavoĺavtomatńeń. T́e s’ezdt! Sinst smust́est vejket́ Kompart́iań s’ezdtneń marto. T́eems mazij propagandań jur erźatńeń di mokšotńeń paro eŕamodost kortamont́eń.

Keĺat, vannodo, purnavst́ lomattńe, «участвуют», kird́ivieś «интересуется»! A kodat ŕezuĺtattne?

Eŕva ŕezoĺuźiant́ vaśenće peĺkseś t́ešksti – koda lamo t́eeź erźatńeń di mokšotńeń paro eŕamost turtov, sinst vanstomant́en! Omboće peĺkseś jovtńi, koda d́eputattne arsit́ parolgavtoms ńet́ raśketńeń eŕamost! Kevkst́emaś, mest́ parolgavtoms, buti eŕamost ist́akkak “śede paro a kov”

Mejś kosojak apak śormado śede, kodamo meeĺće s’jezdent́ meĺspramozo topavtoź? Śeks. Kodamojak!

Di lovnotano: «просить, рекомендовать, активизировать, повысить, улучшить…». «Улучшили»? Erźań keĺenteń tonavtit́ vest́ targostont́. Fakuĺtat́ivse!

Ist́amo meropŕiat́iaś t́e d́ialog kird́ivient́ marto. Kevkst́ema – veńks. Buti araś veńkseś, t́e škajomavtńema. Kevkst́ematńed́e pevt́eme.

Mejs jomi erźań keĺes? Koso erźań di mokšoń gimnaźiatńe? Inst́ituttne? Koso Purgaźoń kevrungont́eń tarkas? Mejś admińistraćiatneń pŕavtne, ĺiat činovńiktńe a kortit́ erźaks eĺi mokšoks? Meĺest araś? – T́e raśketńeń meĺest a vannoma di langozost verd́e vannoma!

Pŕevest, paŕak, arast́? Di śeste koda siń t́evt́ vet́it́ pŕevteme? Śeks moń karmavtoman erźa – mokšoń s’ezdent́eń uĺeveĺt́ ist́at: – Lotkatano mančeme eśpŕant́ di eś raśkent́. T́evtńe beŕat. Koda mokšotńeń, ist́a erźatńeńgak. Lotkado «просить», tink t́evenk «требовать», karmavtoms śetńeń, kińeń tiń pandtado jarmakt, činovńiktnen. Bjudžeteś saevi źepstenk.

Paro. But́i peĺtt́ado, buti tink turtov Volkov t́eke «svjaščenoj» skal buddistneń turtov, čat́mońed́e! Śeste t́eed́e meźejak tinś. Uĺiks t́evt́. Śormadodo di topavtink: noldams kńiga, śormadoms kunsolomat, vannomat erźań eĺi mokšoń keĺ́se, jutavtoms ĺia mastoroń śormadićatńeń t́iŕiń keĺs…

Lamo uĺi meźe t́eems. Anśak t́eń tarkas maŕatano: “Meźeks t́e eŕavi? T́eke erźaks kiak a korti, vant, koda eŕva ie erźatńe alamolgadit́…”. Parak činovńiktne, meeĺce erźań kalmamont́ di erźań gimnaźiań panžomant́ jutksto, kočkiz vaśenćent́…

– Vasolo eŕaź maŕat – araś śet́ stakačitńeń, konat karmit́ ikeĺet́ raśkeń vanstoma tevsent́?

– Mon eŕan vasolo Erźa Mastordont́. Di, paŕak t́e maksi mońem kortams śed́e, mezd́e arsit́ di meźeś a jovtavi Rosśiań Fed́eraćiaso eŕića erźatńeńeń. Pek vid́este putoź kevkstemas! “raskeń vanstoma t́evsent”! Važod́emasont́! Maŕasiń!

Meźe miń erźatńe t́eińek t́ese, Ukrainaso, meeĺće škań kuvalt?

  • Jalgakuroń vijtńese uĺńeś noldaź Dmitŕij Taganovoń, erźań poetenť “Śeďejse tarka” kńigazo. Ted́e baška, kuroś anokstiźe di noldiźe “Erźań valske” pusmonť, komś ńiĺe erźań poettneń valmorotńeste. Eŕvadonť uĺńeś noldaź vejke t́oža kavtośadt ekzempĺart. Veśe siń uĺńesť javšeź erźatńeń jutkova jarmarkomo.
  • Śiśemkst́ teškstińek “Erźań keĺeń čint́”. Sakšnost́ inžet́ Erźa Mastorstojak. Veśemest inžetńed́e uĺńest́ śadodo lamo.
  • Śormadoź zńarija vid́eot erźań keĺse, ĺia keĺeń subt́itra marto. Ist́atńed́e “T́ušt́ań pškad́emaś”. Ńet́ vid́eotńe jovtńit́ mińek erźań kojtńed́e, kuĺturadont́.
  • Noldaź podkastoń seŕia koso erźań keĺse jovtńevi śed́e, meźe moĺi Moda mastorsont́. Paŕak vaśeńćed́e jovtńeź erźaks raskejutkoń poĺitikadont́, ekonomikań tendenciatńed́e, tort́inged́ent Śiŕiaso di Irakso. Veńessuelaso kŕiźistent́, modamastorsont́ ĺembelgadomadont́, astronomtnese panžomatńed́e.
  • Monś śormadiń ńiĺeńgemeńška morot di valmorot. Uĺit́ ejstest ist́at, konat uĺńest́ śormadoź paro stud́iaso. Uĺit́ morot eśeń moramoluvso: “T́imoń Verańeń. T́undo”. “Vergiz moro”, Čiŕe jutkso”, “Pejd́ema nuŕkamorot” di śed́etovgak.
  • Moń jarmaktneń langs, erźatńeń marto, śormadińek Aĺeksandr T́ikšajkineń “Urozket́” jovtńematńeva kunsolomakńiga.

Meźe śed́e tov? Kurok juti “Erźań val” ĺemse sajtont́ pŕeźentaćiazo. T́e karmi ŕesurs kozoń purnasińek eŕva kodat erźań keĺse mat́eŕialtneń. Anokstaź śormadoma Boŕis Istĺajeveń jovtńematńeń aud́iokńigant́. T́e “Istovtoź vajgeĺ” projektent́ čiŕejutkso. Śetńed́e kiń ńej a lovnit́. Lamo t́e? Alamo? A mońem onkstams. Śkaś juti – onkstasiź.

A erit́ ojaksčise Litva di Rosśia. Ukrainań di Rosśian jutkso – tort́inge. Ńeĺgems šabrań t́erŕitiŕant t́e agŕesśia.

– Rosśiaś di Ukrainaś ńeeń škasto a eŕit́ ojaksčise. Paŕak toń Ukrainań kird́ivijtńe bažit́ t́evs noldams anśak vejke meĺen topavtoma t́evsent́ – Rosśiań kalavtomaso?

– Paro kevkst́emaś! Buti ist́a – koda arśat, mezeń kise Ukraina snartńi Rosśiant́ kalavtomanzo?

Mon teči ĺect́akšnija vid́ečint́. Mezejak mińek a ĺiśi, źars miń karmatano kengeĺeme, mančeme eś pŕant́. Si kovstont́ Kiev ošso jutu moń, erźa raśkeń Ińazoront́, inauguraćiaś –valmaksomaś. Anśak ńejgak, vannoź eŕva erźant́eń śeĺms jovtan: – mon źardojak a karman mančemenk, vešńeme “mazij veńks” pšt́i kevkst́ema langs. Mon arśan ist́amo Ińazoroń kojeś. Śeks peĺan ton a putsak veńksem kuĺalopazot.

A erit́ ojaksčise Litva di Rosśia. Ukrainań di Rosśian jutkso – tort́inge. Ńeĺgems šabrań t́erŕitiŕant t́e agŕesśia. Nama, rosśiań armiant́ turtov, vojuvams di vet́ams pŕant ist́a, t́eke son toso araś, t́e eŕva čiń t́ev. T́eń pingste t́ed́e veśe sodit́ di eś jutksost pŕašnit́ salića di čavića t́evtńese.

Ukrainan lomatńen jožost avoĺ impeŕiań, śeks kortams martost śed́e šožda. Sinst araś fantomoń seŕedemaś –meĺavtomaś jomavtoź t́erŕitoŕiatńeń meĺga.

Isrt́a, mon t́uŕin Ukrainań kise. Mon id́iń Ukrainań modant́. Mon eźiń jaka avtomat marto poĺićiań otdels Vorońež ošso. Mon eźiń sovśe avtomat marto rosśiań ćeŕkuvas Tambov ošso. Mon źardojak di kosojak eziń t́ee śeń, meźe tejst́ Ukrainaso Igoŕ Girkin, “opolčeńeceń ĺid́ereś”di “Motorolla” komi raśkeń lomańeś, konat sast́ Rossiasto Ukrainav lomańeń čavnomo.

Mon Ukrainań ušmanvijtńeń podpolkovńikan di mon kaštančisan t́ed́e. Mejś? Ukrainań ušmanvijtńe id́it́ eś mastoront́ di ĺia mastoroń kordont ezt́ troksĺe.

Arśan ušman važod́emason mon paro jondo ńevt́ia erźań raśkent́ ukrainań raśkent ikeĺe di ĺia rasketńeń ikeĺeak. Kiak moń langs vannoź a meŕi: – erźatńe peĺit́, eĺi a maštit́, eĺi a vievt́, eĺi udalćetńeń panśit́. Erźatńe śeht́ej part ušmantned́e

“T́evs noldamodont́”. Mon Ukrainaso eŕan ńiĺeńgemeń iet́. Vest́kak, źardojak, kodamojak SBUń lomań, eĺi činovńik, eź t́erd́e di eź karmavto t́eems tago meźe, jovtams meźejak, gajgstams kovgak, moĺems, ardoms, śormadoms…

T́eń kise mon putan pek pokš pitńe Ukrainańeń! Vana ńej kočkaź od Pŕeźid́enteś. Lamot sodit́, mon lamokst́ pškaĺiń krit́ika marto sonze jonov.

Jovtado mońeń, paro, est́enk, lamot erźatńed́e, apak peĺe, panžado, pškaĺit́ Put́inen, Volkovoń kŕit́ikant́ marto?

Vana, Kšumanćań Pirgužon kuĺturań mińiatraś t́erd́iźe “kumba langs” moń Ińazoroks kočkamont́ kise! Eź večkeče kird́ivienteń eś meĺse kočkamoś!

– Uĺems Ińazoroks! Kodamo smust́ kandi tońet́ t́e ĺemeś, tarkas?

– Uĺems Ińazoroks t́e eŕams raskeń eŕamosont́, seŕed́ems sonze ormatńese, a udoms sonze probĺematńed́e, arśems koda polavtoms sonze eŕamont́ paro jonov, prams meĺs di topavtoms veśe meĺspramotńeń. Mon arśan moń Ińazoroń t́eveś ńet́ kolmo ietńes, t́e kandoms erźań jožont́es sodamočint́ mińek paśkent́ pokš pitńed́ent́. Miń baška raśke, mińek uĺit́ eśeńek int́eŕeseńek di ńet́ int́eŕestne śeet́ste a ist́at, koda Volkovoń, Put́ineń eĺi veśe Rosśiań Fed́eraćiant́. T́eškstasa: -raskent, koda lomańent́kak, kijak a pokškavtńi, but́i son sonś eś pŕant́ a pokškavtńi! Mińeńek eŕavi eś vannovksoś pert́ peĺksent́ langs.
Buti uĺi meĺeńek vanstoms raśkent́, mujems tarka raśketńeń jutkso – eŕavi vannoms veśent́ langs eś erźań vannovksso!

– Śukońan venst́ent́ maksomań kise!

– Śukońan kevkst́ematńeń kise, meĺkst́an di keman, veśe pongi kuĺalopant́eń apak kirt́a. Eŕazo Erźań Raśkeś!

Kiŕťaź intervjunť verśiaś uĺńeś putoź 552-će “Erźań Mastor” kuĺalopasonť 2019 ień 28-će umaŕkovoń čistenť.

Корреспондент

Leave a Reply