Kedy a prečo sa rozpadne Rusko?

Olexander Savchenko, doktor ekonómie, profesor, zástupca guvernéra Národnej banky Ukrajiny (1991-1992 a v rokoch 2005-2009), výkonný riaditeľ Európskej banky pre obnovu a rozvoj (1993-1996), námestník Ministra financií Ukrajiny (2009- 2010) zdieľa svoje názory na budúcnosť Ruskej federácie. Exkluzívne pre „Slobodný Ideľ-Ural“.

Ak by ste sa poriadne učili,

Aj múdrosť by bola svoja.

(Taras Ševčenko, ukrajinský basník)

Chcem citovať veľmi aktuálny úryvok z mojej knihy Antiukrainec:

„Ukrajina po prvý raz vo svojej histórii bojuje proti svojmu historickému nepriateľovi Rusku v koalícii nielen so všetkými európskymi krajinami, ale aj – čo je najdôležitejšie – v partnerstve so Spojenými štátmi. A za neutrality Turecka. Takže, ako povedal ukrajinský Prorok: „Bojujte, a zviťazíte!“ Dodám: „Spojené štáty vám pomáhajú.“ Chcel by som ešte raz zdôrazniť. Ukrajina môže mať istotu, že porazí Rusko v jej boji za právo byť plne na obežnej dráhe západnej civilizácie len za dvoch okolností: prvou je rozmiestnenie jednotiek NATO a USA na jej území a druhou je rozpad Ruska. Nie je tu teda len teoretická otázka, kedy a za akých okolností je možný kolaps Ruska. Začnem predpokladmi.

Prvý predpoklad je geopolitický – západná civilizácia jasne a jednoznačne identifikuje Rusko ako veľkú regionálnu krajinu Zla a začne s ním bojovať všetkými nevojenskými metódami, a to ekonomickými (najmä neustále sa zvyšujúce sankcie), informačnými (hlavne pravdivými informáciami o bohatstve a morálke vládnucej elity a oligarchov), právnymi (pomocou medzinárodných súdov prinútiť Rusko finančne zodpovedať za všetky svoje nezákonné činy: anexiu Krymu a časti Donbasu, podporu teroristov, zostrelené lietadlo atď).

Druhým predpokladom je dlhodobé udržanie nízkych cien ropy a plynu. Ako to spraviť? Tu je niekoľko zrejmých odporúčaní: blokovanie projektov, ktoré podporujú monopolné postavenie Ruska na európskom trhu s plynom, zvyšovanie kvót a ciel na alternatívne zdroje energie v EÚ, daňové stimuly pre výrobcov a spotrebiteľov elektromobilov.

Tretím predpokladom je úspech krajín bývalého Sovietskeho zväzu, ktoré sa konečne pripojili k západnej civilizácii a dostali od Ruska anexiu časti svojich území. Úspech týchto krajín je silnou ranou pre sociálný a ekonomický systém Ruska, ktorý na svojich hraniciach umožňuje len chaos, a nie poriadok i rozvoj. Takýto úspech je však nemožný bez výraznej vojenskej, expertnej a finančnej pomoci zo strany Spojených štátov amerických a Európskej únie. Vyzývam Spojené štáty a Európsku úniu, aby poskytli finančnú pomoc týmto krajinám vo výške a v podmienkach ich zjavného členstva v EÚ a NATO. Ide o malý poplatok na obmedzenie rozširovania ruského chaosu v Európe a Spojených štátoch. Takáto politika navyše vytvára nové trhy pre EÚ a výrazne posilňuje NATO.

Ale hlavnou podmienkou rozpadu Ruska môže byť len silná vnútorná vôľa zničiť krajinu. Poviem na rovinu – to nemôže byť vôľa ruskej opozície, ktorá teraz neexistuje – sú tu samotné kremeľské projekty alebo talentovaní disidenti, ktorí sú dokonca pre systém užitoční. To nemôže byť vôľa žiadnej elitnej skupiny, akou je skupina talentovaných ekonómov, bankárov a finančníkov, ktorých má Putin blízko k sebe. To nemôže byť vôľa trpiaceho ruského ľudu, aj keď bude hladovať (alebo vytriezvieť, čo si nemožno ani predstaviť).

Takáto vôľa (pred kolapsom Ruska) existuje v niektorých republikách a môže sa objaviť v niektorých regiónoch Ruska. Na uskutočnenie tejto vôle pred rozpadom Ruska je potrebný sociálno-ekonomický spúšťač. Takýmto spúšťačom môže byť dlhodobý (jeden alebo dva roky) nedostatok potravín v príslušných republikách alebo regiónoch; krátkodobý (dva až tri mesiace) nedostatok vodky v Moskve či Sankt-Peterburhu, Putinovo rozhodnutie zmeniť moc v Bielorusku či Kazachstane, Putinova nová valka na hraniciach s Ruskom a iné. Rusko sa rozpadne, keď jeho HDP klesne na kritickú úroveň – menej ako 1 % sveta. Potom bude v Rusku nedostatok jedla, vodky a „bezpečnostných zložiek“, teda vlády.“

Žiaľ, päť rokov po vydaní Antiukrajinca Ukrajinci počúvali väčšinou zaslaných zradcov z Ruska, priaznivcov „ruského sveta“, či zúčtovanie politikov – kto je hlupák alebo kto viac nakradol.

Takže Ukrajina pred 30 rokmi rozbila Sovietsky zväz! Rozpadu ZSSR predchádzal kolaps ekonomík ZSSR a Ruska, ktorých HDP kleslo na menej ako 1 % sveta. Počas Putinovej vlády v najlepšie časy Ruska HDP stúpol   na 2 %. Po anexii Krymu a ORDLO Ruskom v roku 2014 a uvalení sankcií sa ruský HDP nezvýšil nad 1,6 % svetového HDP. Teraz, keď rubeľ klesol na 150 rubľov za dolár, ruský HDP je už menej ako 1% svetového HDP, ale Rusko stále existuje.

Faktom je, že z fyzického hľadiska HDP ešte dvakrát neklesol, ako to je z dolárom. Teraz sú zničené len akciové a menové trhy, no reálna ekonomika stále funguje. Ak sa teda západné sankcie nezrušia, ale naopak zintenzívnia (najmä na export ropy, plynu a zbraní) a ukrajinské ozbrojené sily a územná obrana spolu so všetkými Ukrajincami budú účinne odolávať a zničovať agresora, HDP Ruska klesne o 25 – 35 % do troch až štyroch mesiacov.

Čo ešte musí Západ urobiť? Dobiť Sberbank Ruska a začať uvaľovať sankcie na Rusov a bohužiaľ aj na Bielorusov. Za všetko treba zaplatiť, vrátane trestných rozhodnutí ich vodcov Putina a Lukašenka. Je potrebné začať zablokovaním medzinárodných transakcií všetkých občanov Ruska a Bieloruska (vrátane tých Ukrajincov, ktorí majú ruský pas), a to nielen s kartou Visa alebo MasterCard, ale aj zavedením limitu 100 USD na deň na výber hotovosti vo všetkých bankach v zahraničí. Ak okupanti do dvoch týždňov neopustia všetky zajaté mestá a dediny Ukrajiny, je potrebné ísť na znárodnenie všetkých finančných prostriedkov a o týždeň všetkej nehnuteľností vlastníkov ruských a bieloruských pasov. Ak bude okupácia pokračovať, do troch týždňov musia byť zrušené všetky víza pre všetkých občanov Ruska a Bieloruska. Výnimky sú možné len pre otvorených odporcov diktátorských režimov.

Takže Putinovo Rusko môže toto leto prestať existovať! To nie je len želanie 42 miliónov Ukrajincov, ale teraz možno aj polovice svetovej populácie. Ide o triezvy výpočet ekonóma, ktorý vo svojom článku v The Wall Street Journal na jar 1991 predpovedal rozpad ZSSR s presnosťou do mesiaca.