Vaj moń raśkem! Zńaro naŕgamot maksoź tońeť eś ťiŕiń Mastorsonť! Zńaro tońeť kadovś litaems ĺia mastorga ućaskań veśńeź!

Saś ška čaŕkod́ems: araś son kosojak, ťiŕiń mastordonť baška! Vana isťat arśemat sakšnosť pŕazom, źardo ardińek miń Čigirin ošsto, koso Oleksandr Solodar ťejś eś «Mordva» knigań pŕeźentaćijanť (Iĺado pokordavo, isťamo veĺe ťese uĺńeś). Kosto eno saevsť Čigirin bujse erźatńe? Sasť!

Sasť ućaskań vešńeź, źardo eŕams kudosost vijtne pŕadovsť.

Di maras ťsiń ťe oĺačiv tarkadonť Raźineń kepeťema škastonť, źardo sonze kučoźtńe vešnesť ĺezdamo Petro Dorošenkoń peĺd́e.

Ezť muje! Kepetemaś uĺńeś ĺepšťaź, izńaź!

T́ed́e mejle T́eŕušań erźatne kepeťeť kšńesť 1743 – 1745 ijetńeste.

Mekev uĺńeś ĺepšťaź, izńaź, a Ńesmejan uĺńeś pultaź.

Erźatńeń jutkso vanstavsť jovtńematńe tarkadonť koso eŕiť «a isťa», di erźatńe sirgasť Čigirin jonov. T́ese eŕićaťńe vastiź sinst paro meĺse, di maksť ťarka. Isťa jurovtovsť veetńe: – Truševci (T́eŕušveĺe), Mordva (paŕak ťesketńe ĺemd́iź?), Hudoĺijvka (Kudo ĺej)…

Vana rajonoń kulturań kudoś, di nupaĺeś, koso jutavtovi pŕeźentaćijaś.

Nama, erźaks ezť korta. Anśak ńeińek miń lamo čamat, konat ńejavsť sodavikseks, ťeke erźaksčise ťeškstaź. Di eź maŕavo d́ivaks, źardo Lid́ija, Oleksandrań polazo, viťkstaś, babazo erźa.

Tuińek Čigirinste, ťeke eś kudosto, ťeke erźa jutks pongońińek

Ardoź Kijiv ošonťeń, Kudoĺeeń viť jondo ńeińek ki kona veťi T́ińki veĺenťeń. Toso, keĺat ikeĺe «T́ik» uĺńeś. «Tik» ťe UkraJinań keĺse, di erźaks karmi «ťinge»… T́inge – T́inki…

Vana isnťamo «istoŕia». Lamo pingeť Ukrajina erźatńeń turtov – Oĺačiń ťeŕitoŕija

Uĺeze Ukrajinaś! Uĺeze Erzań Mastoroś!

Boĺaeń Siŕeś