Kortatano apak pele politikado. Ěrzäks

Kortatano apak pele politikado. Ěrzäks

Politika, te a tont́ teveś. Tont́ kisě uli kineń arsems. Ulit́ prävt, činovnikto, deputatt, Prezident… Syń vese arsesyź dy jovtyt́ tonet́ koda ěräms dy meze teems. Tont́ tevet́ viška. Važodems lišmeks dy maksoms synest jarmakt mazyj ěrämos. Istä? Buti istä – sede tov ilä kunsolo!

Šumbra uĺt́ večkeviks ěrzä! Kortatano apak pele. Kortatano politikado. Seet́stě marätano: «Ne nada zanimacca palitikaj»! Meĺgast poladyt́ ěrzätnejak: Mon politikas a ěcän! Kosto ěno saevś te tamašań val riśmeś? Kodamo smustezě?

Te ušodovś kezěreń škatnestě, grekeń Mastorsont́, Rim Mastorsont́, dy istä moli teškas. Politikas ězt́ makso sovseme uretneneń. Ure te rab ruzoks. Dіy te vide! Urent́ uli azorozo. Uli siveksězě kiŕga peŕka. Azoroś jovty tenzě meze teems, kši suskomo jorty, kodamojak, nevt́sazo koso udoms. Mezeks urenteń politikaś? A ěrävi! Ruzoks merems – «Rabu politika ne nužna»!

Lija teveś, buti ton lovat ěś pränt́ Graždaniněks. Sestě politika, te tont́ teveś. Te avoĺ ansäk meĺtopavtomat, te tont́ karmavtomat, natoj Rossijań Federacijań Konstitucijant́ kuvalt. Vese minek raśkeń ěrämoś te politika. Ton kočkat prävt, tago mezeń, deputatt, Prezident… Te politika. Prävtoś saly, ton čat́monät – te politika.

Politikaś te ansäk tejmapeĺ. Tejmapeĺ, konasont́ polavtovi ěrämoś. Kiń ked́sě te tejmapeleś – se azoroś mastorsont́. Lomaneń ěrämoś, raśkeń ěrämoś, politikavtomo a polavtovi. Zärdojak!!! Tede parste sodyt́ Moskov ošso. Seks son kemestě puty «graždanintněń dy graždankatneń» präzost – «ne nada zanimacca palitikoj»! Kelä – miń minś sodatano koda tynenk ěräms. Minś satano meĺs dy tonet́, urenteń, jovtatano koda ěräms!

Dy lomatne kemit́. Syń karmast́ lovomo te mančicä terdemant́ aksiomaks, postulatoks. Te a vide. Kirdivient́ uli pokš melezě vanstams politikant́ langs monopolijant́. A uleveĺt́ konkurentěnzě. Seks 2001 vasence iestě uĺneś kardaź raśkeń partijań purnamoś. Rossijaso, Moskovont́ meĺsě, 32 partijat važodit́ politikaso. Ěŕva kodat. Demokratt, liberalt, patriott ěŕva kodat, kommunist. A vana ěrzäń, baškortoń, vet́keń… partijat arast́. Seks kardy. Teke kośke suskomo jorty raśketneneń – «zanimajteś kuĺturoj!», morsede, kištede, ansäk politikas ilädo sovse. Kulomazonk.

Ansäk kirdivient́, ěś politikant́ vetämga ěrävit́ lomant́ veletnesě dy oštnesě. Meze tei kirdivieś? Son veti kavto standartoń politika.

Vana sörma kučoms Mordovijań prävtonteń ěrzäń gimnazijań panžomado – te politika. A mordovskoj sezděs kenärdoź čiems – ta avoĺ politika.

Jakov Kuldurkaeveń, Ěrmeź poěmastont́ peĺks lovnoms kamera ikele, dy putoms Inealtymas (Interněts) te «politika». A vana inevenčsě ravga ukšnoms, morsems kutmorems tultaevt – čuškint marto – te a politika.

Te mančema. Net́ sjezdtně – ukšnomatne te mazyj artovks, vanodo, koda parste ěrzätne ěrit́! Ansäk te artovkssont́ udalo kekšit́ tont́ ěrzäń raśkeń kulomant́. Tede baška, net́ sezdtněsě dy ukšnomatnesě, kirdivieś rami ěrzäń intellegencijant́. Simt́, jarsak, morak… ansäk «ilä ěce politikas. Vant ve jondo, koda jomi kelet́ dy kuly raśket́. Tonet́ meze tede? Karmat ruzoń morot morseme. «Kakaja raznica»? Istä?

Ěrzä, politika te tont́ teveś. Sovak politikas. Politikaś kadovi rudazovks, zärs ějsěnzě važodit́ rudazovt lomant́. Kie sonzě vańkskavtsazo, buti ton apolitičnojat? Purnak peŕkat ěrzät, kortak ěrzäń tevtnede. Purnak ěś ěrzäń promkst, kurot… Sestě miń kadtano ějdetneneń ěrzäń keĺ, ěrzäń jožo, ěrzäń raśke.

Buti lijaks ějdetneneń kadovi ansäk ureń ěrämo. Pevteme ureń ěrämo.

Корреспондент

Leave a Reply